1. Kde sa berie to jedlo?
Dieťa prirodzene nechápe, odkiaľ sa berie jedlo v supermarkete ani koľko námahy je potrebné vynaložiť na jeho dopestovanie. S príchodom veľkých reťazcov naše deti prestávajú rozumieť tomu, ako má vlastne zelenina a ovocie vyzerať, nebodaj ešte chutiť. Vzhľadom na obrovský výber a dostupnosť (nekvalitných) potravín deti prakticky nemajú šancu pochopiť že, určitá zelenina sa dá „za normálnych podmienok“ dopestovať iba v istých ročných obdobiach.
Záhrada ponúka ideálne tréningové miesto, kde má dieťa šancu formou hry pochopiť ako fungujú základné zákonitosti prírody, ktorým sme sa v ostatnom období tak vzdialili. Áno paradajka dozrieva na malom kríčku, nie v plastovej krabičke. Do jablka sa dostane červík a nie je to nič zlé.
2. Aká je hodnota kvalitného jedla a prečo to trvá tak dlho?
Trpezlivosť už dneska nie je cool. Chceme mať všetko hneď, všade a najlepšie online v mobile. V prírode však existujú zákonitosti, ktoré sa dajú oklamať len za veľmi vysokú cenu a tak je to aj s pestovaním záhradnej zeleniny. Práve tu má dieťa šancu postupne pochopiť hodnotu kvalitnej potraviny a aj to, že všetko má svoj čas. Na niektoré veci si jednoducho musíme v živote počkať a to nehovorím len o červených paradajkách v záhrade.
3. Hlina nie je špina alebo nebojme sa prírody
Na ihrisku o púpave: „Fuj nechytaj to! Pozri aké sú tie žlté kvety hnusné, budeš celý špinavý“. Často stretávam mamy, ktoré histericky jačia ak sa dieťa dotkne zeme, nebodaj si sadne do trávy alebo hliny.
Mnohé deti sú odmalička vedené k tomu, že príroda okolo nich je špina a neradno s ňou byť v kontakte. Takto sa prehlbuje priepasť medzi človekom a prírodou. Zdá sa nám, že tie najlepšie zážitky na nás čakajú za obrazovkou a nie v živom svete.
4. Tajuplní obyvatelia záhrad
Na babkinom strome v záhrade pravidelne pozorujeme ďatľov, drozdov a inú vtáčiu háveď. Pod živým plotom sa občas ukrýva pahltný ježko a záhony sú plné dážďoviek. Spoločne sa učíme, že okrem nás existujú aj iné živé bytosti, ktoré majú v prírode svoj opodstatnený význam a je potrebné ich chrániť. V záhrade môžte mať aj domáce zvieratko, pri ktorom sa dieťa učí starostlivosti o druhých. Jasné, dása to aj v paneláku, ale za akú cenu?
5. Spoločný plán
Záhrada je skvelá príležitosť na rozvoj „plánovacích“ schopností vášho potomka. Urobte si spolu výsadbový plán – zapíšte si ho do záhradného denníka. Dieťa sa k nemu po rokoch určite rado vráti. Nakreslite si, čo kde a kedy budete sadiť. Dieťa je do určitého veku fascinované svojím dospelým rodičom – opakuje všetko, čo vidí. Nepremeškajte túto jedinečnú príležitosť. Určite je príjemnejšie ak napodobňuje polievanie kvetov, ako šťukanie do mobilu. Alebo sa mýlim?
6. Práca šľachtí, ale od roboty kone dochnú
Samozrejme, nepreháňajte to. Ak vaše deti musíte do záhrady vyslovene hnať, nemá to celé význam. Primeranou „fyzickou prácou“ okolo domu sa ale dieťa podieľa na dianí v rodine – je jej súčasťou. Učí sa vytrvalosti a nadobúda schopnosť vydržať pri určitej aktivite dlhšie, ako po zdochnutie baterky na mobile. Možno sa vám to zdá smiešne ale mnohí z nás nevedia, čo robiť ak náhodou nie je kam kliknúť. Naše manuálne zručnosti sa s určitosťou obmedzujú, lenže práve my vychovávame naše deti. Alebo si myslíte, že manuálnu zručnosť už nebudú k životu potrebovať?
