9 vecí, ktoré ma (zatiaľ) naučilo druhé dieťa

1. Myslela som si, že mať jedno dieťa je ťažké

Teraz na to obdobie spomínam ako na ozajstnú dovolenku. Áno jedno dieťa je pohoda. Až teraz si uvedomujem, koľko času som premrhala neefektívnym oddychovaním po prebdenej noci a neprestávam sa čudovať, aký je ten interval 24h (už neuznávam pojem deň a noc) krátky a čo všetko sa dá v rámci neho stihnúť.

2. Neuveriteľné, koľko vecí zvládam robiť jednou rukou

Táto schopnosť sa u matky rozvíja úmerne k počtu detí. V jednej ruke držíte plačúce mimi, zatiaľ čo druhou obliekate jej neposednú sestru, chystáte desiatu alebo obúvate malé sandálky. Na ihrisko síce prichádzate v papučiach alebo bez podprdy, no spokojná, že deti sú konečne von a môžete si „oddýchnuť“ na lavičke.

3. Niekedy by som potrebovala tri ruky

Keď sa chystám nastúpiť do MHD. Jedou rukou držím tancujúce dieťa, druhou kočík a tlupa ľudí za mnou nechápe, že nedokážem stlačiť jedno blbé tlačítko na otváranie dvier do autobusu.

4. Matky jedného dieťaťa hovoria pokojným hlasom

Minule som pri jazere stretla mamu s troma chlapcami (2r, 4r, 6r) – mala taký zvláštne vykričaný hlas. Rozhodne nebola krčmový typ, ani tuhá fajčiarka.

5. Zbohom nespavosť

V rôznych obdobiach života som občas mala večer problém zaspať. V ostatnom období zaspávam pri rannej káve, nad dieťaťom ktoré kričí, že nechce spať, pri kojení, na lavičke pri pieskovisku, na prechádzke … hm.

6. Posttehotenský „pupek“ odoláva

„A v ktorom ste mesiaci? Štvrtom? Piatom?“ pýta sa tetuška odvedľa. “ Viete ja mám dva mesiace po pôrode.“ Dostať sa do formy po druhom, treťom, piatom pôrode je náročnejšie a aj keď máte naštudované čo môžte, nemôžte a čo by ste mali, jednoducho na to nie je čas.

7. Rýchlo na scénu! Mama nemá čo robiť!

Každé dieťa chce mamu iba pre seba. Preto má v hlavičke zabudovaný taký senzor, ktorý vycíti, kedy mama súrodenca uloží do postele a nebodaj chvíľu nemá čo robiť. To je tá vysnívaná chvíľa kedy sa treba dožadovať nekonečnej pozornosti.

8. Sústreďujem sa na podstatné veci, detaily neriešim

Inak by som skončila na psychiatrii.

9. Čas na seba? Zbytočný luxus.

Takých chvíľ je veľmi málo a o to viac si ich vážim. Klamala by som, keby som tvrdila, že neexistujú. Človek si ale veľmi dobre zváži čomu sa bude vo voľnom čase venovať. Niekedy si len tak sadnem a rozmýšľam, aké je to pekné mať deti, rodinu a aká som za to vďačná.