Bábätko neche spať – ako ho naučiť zaspávať samé

Uspávanie najmenšieho člena rodiny bolo pre mňa ako novopečenú maminu nočnou morou. Už nie je. Našťastie. V priebehu niekoľkých dní sme sa zbavili nekonečného „cickovania“, „mamošenia“, kľačania pri postieľke, plazenia sa k dverám spálne, ba čo viac, naše večery netrávime v hrobovom tichu z obavy pred zobudením potomstva. Naše 9 mesačné dieťa zaspáva samé.

Možno si poviete, že práve tieto činnosti sú podstatou materstva a žena si ich má nadšene užiť (v mojich očiach pretrpieť). Podľa mňa má byť mamina skôr usmievavá, oddýchnutá osôbka plná energie a nápadov, ktoré venuje svojmu dieťaťu cez deň. Tento obraz som vždy chcela dosiahnuť a podarilo sa mi to aj vďaka niekoľkým pravidlám.

Zaveďte si doma pevný režim

Už len samotné slovo režim môže mnohým maminám naháňať hrôzu. V skutočnosti sa ale nie je čoho obávať. V podstate ide len o dôsledné a pravidelné opakovanie tých istých denných činností, ktoré napomáhajú dieťaťu orientovať sa vo fázach dňa a sú jednou z jeho skalných istôt. Malá Adelka tak vie, že po raňajkách sa bude chvíľu hrať, potom pôjde von, kde si pospí v kočiari, no a potom príde obed, atď atď.

Pevne podchytený režim dňa napomáha regulovať denný spánok. Dieťa okolo jedného roka by napríklad malo byť medzi dvoma dennými spánkami aspoň tri hodiny hore, pred večerným spánkom by to mali byť aspoň štyri hodiny. Dieťa ktoré nemá režim, spí a kŕmi sa „on demand“ môže mať nasledujúce problémi 

Pravidelné večerné rituály robia zázraky

11 mesačný Miško zbožňuje večerný rituál. Po večeri dostane svoje mliečko, potom príjemný kúpeľ, masáž a nakoniec mu mamina zaspieva pesničku na dobrú noc. Do postieľky chodí s obľúbenou hračkou. Cumeľ nevidel dobrých 6 mesiacov a po pusine od maminy zaspáva sám vo svojej postieľke – všetky tieto činnosti Miško dôverne pozná, dodávajú mu istotu a navodzujú ho k nočnému spánku. 

Dieťa ukladajte do postieľky bdelé a vždy v rovnakom čase

Možno je vaša ratolesť naučená zaspávať na prsníku, v náručí alebo s Vami v posteli. Isteže je to veľmi fajn, ale po čase sa niektorí zo zúčastnených môžu cítiť ako otroci uspávania. Každé dieťa a aj dospelí sa v noci niekoľkokrát prebudí. Je to prirodzená kontrola tela, či je všetko v poriadku. Pokiaľ je bábo zvyknuté ležať v postieľke samé, nie je tento pocit pre neho ničím výnimočným. Ak však doteraz zaspávalo napríklad na prsníku, začne plakať pretože ho nevie nájsť – inými slovami niečo sa zmenilo a rozsvieti sa červená kontrolka, že treba zalarmovať celú rodinu.

Nechajte mu otvorené dvere do izby

Niektoré deti lepšie znášajú odlúčenie od mamy ak im necháte pootvorené dvere do spálne. Prenikajúce svetlo im dáva pocit istoty, že v izbe nie sú samé a rýchlejšie zaspia.

Buďte jeho istotou

Najnáročnejším bodom celej „odvykacej kúry“ je fakt, že dieťa po vašom odchode z izby začne úpenlivo plakať. Toto môže byť náročné najmä pre maminu, preto je potrebné, aby na to boli pripravení obaja partneri, resp. zúčastnená rodina a navzájom sa podržali. Rozhodne nie je vhodné dieťa nechať vyplakať. Prichádzajte k nemu v pravidelne sa predlžujúcich časových intervaloch. Zvoľte si napríklad nasledujúci časový plán a držte sa ho

Časový plán – intervaly utíšenia dieťaťa v jednotlivých dňoch

Pokiaľ dieťa plače, utíšte ho (nie je vhodné ho vyberať z postieľky), dajte mu najavo, že ho ľúbite, ale momentálne je noc a bolo by vhodné aby zaspávalo samé. Pri dieťati neostávajte dlhšie ako 2 minúty. Ak sa znovu rozplače príďte k nemu po 3, 5, 7 alebo 9 minútach.  Drobec sám rýchlo zistí, že plakať sa neopláca, stíchne a zaspí.

Zbavte sa nočného kŕmenia

Nočné kŕmenie je vyčerpávajúce pre obidvoch zúčastnených. Matka aj dieťa sú ráno nevyspaté a mrzuté. Dieťa staršie ako 6 mesiacov by podľa múdrych knižiek malo prespať celú noc. Niektoré deti sa ale budia aj 10 krát za noc a prenikavým plačom sa dožadujú prsníka. V tomto prípade tiež existuje riešenie 

Dôslednosť  a vytrvalosť pomáha obidvom stranám

Buďte silný a keď sa už rozhodnete túto terapiu podstúpiť – neprestávajte. Dieťa by sa zbytočne naučilo, že vytrvalým plačom zlomí obidvoch rodičov a dosiahne svojho. Samozrejme ak je dieťa choré program prerušte a keď vyzdravie začnite odznova. Z vlastnej skúsenosti viem, že drobec sa naučí zaspávať v priebehu 1 – 2 týždňov. Výrazné zlepšenie je ale vidieť hneď v prvých dňoch. Veľa štastia!

Zdroj: A.Kast-Zahn * H. Morgenroth, Každé dieťa sa vie naučiť spať, Kniha o zaspávaní a prespávaní nocí.

Najnovšie články na e-mail: