Materstvo je malá ekologická katastrofa. Okolo malých detí sa zväčša množí záľaha špecializovaných produktov, ktoré sa využívajú (keďže bábo rastie) len veľmi krátku dobu. Vecičky sa rýchlo menia na nepotrebnosti, prípadne nežiadúci odpad, ktorý sa v prírode rozkladá stovky rokov.
Tento článok nie je o tom, že sa máte vrátiť do jaskyne a loviť mamuty. Tento článok je o tom, ako žiť tak, aby sme sa mohli vlastným deťom pozrieť o pár rokov do očí. Dá sa dnes aspoň čiastočne žiť bez odpadu?
1. Igelitková mafia
Mikroténový sáčok sa v prírode rozkladá 20 až 1000 rokov. Zaujímavý spôsob, ako na seba upozorniť budúce generácie. Netušila som však, aké ťažké je sa ich zbaviť (doteraz sa mi to úplne nepodarilo, ale pracujem na tom).
Začala som pláteným vreckom na chlieb, ktore som ušila zo starej látky. Používam iba plátené nákupné tašky. Snažím sa eliminovať plastové sáčky pri nakupovaní v supermarkete. Je to o zvyku a pohodlnosti.
2. Balená voda, jupíky, džúsiky …
Pet fľaša sa v prírode rozkladá 400-500 rokov. Okrem toho obsahuje chemické mňamky, ktoré sa môžu uvoľňovať do takto skladovanej vody. Z tohoto dôvodu sa nedoporúča plastové fľaše znovu napĺňať a dlhodobo používať. Alternatívou sú zdravé, ekologické fľaše, či už sklenené, alebo zo zdravších alternatív plastov, ktoré sa dajú opätovne použiť.
Bábätku stačí prevarená čistá voda (ideálne ale dlhodobé dojčenie). Dieťa zvládne aj vodu z vodovodu, je zdravšia ako sladký jupík. Na Slovensku máme aj vo vodovode veľmi kvalitnú vodu. Marketing minerálkových firiem nás ale všemožne presviedča, že to tak nie je. Nedajte sa oklamať. A ak sa vám to nezdá, zaobstarajte si kvalitný filter na vodu.
3. Kávička so sebou, obed poprosím zabaliť
Ten pocit keď sa konečne vytrepeš s deckom von a až vtedy si uvedomíš, že si nestihla dopiť tú včerajšiu kávu. V noci si bola 5 krát hore, lebo malého bolelo ucho. Nemáš ani najmenšiu chuť variť a kvôli káve so sebou by si darovala pol kráľovstva. Materstvo je najťažšia práca na svete. Poslanie, ktoré nikto neohodnotí. Každú noc vstávam k deťom už 5 rokov, ale snažím sa trošku svoj čas organizovať. Je to ťažké, ale ak idem s kávou von, mám ju vo vlastnom „to go“ pohári, ktorý doma umyjem a znovu použijem.
4. Plienky
Jednorázová plienka sa v prírode rozkladá 250 rokov. Nehovoriac o tom akou skvelou chémiou je napustená. Dieťa do jedného roka života minie cca 4000 jednorázových plienok. Nie nebudem vám nútiť bezplienkovú metódu. A ani ja som nemala nervy na vypieranie látkových plienok – maminy, ktoré tak robia úprimne obdivujem. Mala som však nervy dieťa čo najrýchlejšie odnaučiť od plienok a aj to to je podľa mňa spôsob, ako eliminovať ekologickú stopu, ktorá po nás ostáva.
5. Vlhčené útierky, kozmetické tampóny
Mladšia dcéra prekonala ako 2-mesačné bábätko komplikovaný zápal obličiek. Nefrologička mi dôrazne zakázala používať vlhčené útierky. Mohla som sa zlostiť, koľko som chcela, vlhčené útierky, ktoré ktoré sme doma mali v zásobe sa rýchlo minuli a na rad prišla obyčajná voda. Najprv som mala pochybnosti, ako taká voda vôbec bude fungovať. Neskôr sme si zvykli. Zadky deťom umývame v obyčajnej vode. Cestujeme s mydlom a uterákom, v aute je pre prípad fľaša s úžitkovou vodou.
6. Detská móda
Ťažko emotívna záležitosť. Veď ktorá mama odolá pohľadu na milé šatôčky pre malú princeznú? Riešením sú fair trade značky, menej oblečenia z overených ekologických materiálov, prípadne kupovanie kúskov z bazáru. Nepotrebné oblečenie posuňte mladším ročníkom alebo predajte.
7. Vlakom, bicyklom alebo behom do práce?
Železným zvykom tejto doby je presvedčenie, že všade by sme mali ísť autom. Keď sa človek rozhliadne po rannej zápche vidí v 90% áut sedieť iba jedného človeka. 40 takýchto áut by zastúpil jeden autobus (pomlčíme o vlaku). Do Bratislavy vo väčsine prípadov dochádzame vlakom (občas na bicykli, alebo behom – hlavne cestou späť), v rámci mesta využívame MHD. Je to rýchlejšie, ekologickejšie a menej stresujúce. Úplná tragédia je, ak sa vyberiete autom do 6 km vzdialeného „zero waste“ obchodíka, aby ste nakúpili ekologicky a bez obalov. Prípadne cestujete 3 km do fitka, aby ste si zabehali na páse.
8. Hračky
V niekoľkých predchádzajúcich článkoch som písala o tom, že deti nepotrebujú hračky. Alebo potrebujú ich oveľa menej ako im nútia dospelí. Deti potrebujú čas, ten náš, ktorý im my dospeláci často odopierame. Priemerná detská izba dnes vyzerá ako sklad plastového, čínskeho odpadu. Nekupujte, alebo kupujte iba fair trade hračky z lokálnych zdrojov, overených prírodných materiálov (dajú sa kúpiť aj z druhej ruky).
9. Krémiky, maľovačky a drogéria
Ruku na srdce dámy. Lepšie ako pred materskou to už asi nebude, akúkoľvek vesmírnu kozmetiku použijeme. Bežne dostupná kozmetika, nie je len finálny produkt v nevhodnom obale, ale aj zdĺhavé procesy vývoja v labákoch, hromadná chemická produkcia (záťaž pre životné prostredie), testovanie na zvieratách a v neposlednom rade vedľajšie účinky pre telo o ktorých sa radšej nehovorí. Nemaľujem sa už 20 rokov. Okolie si zvyklo. Názor druhých neriešim. Dôvody poznáte. To minimum kozmetiky, ktoré používam je 100% prírodného charakteru.
Vo svete panuje všeobecná predstava, že tam kde sú deti je potrebné všetko neustále čistiť a zbavovať nebezpečných baktérií. Za týmto účelom si má gazdinka kúpiť nepreberné množstvo čistacich prostriedkov. Ak tomu veríte, siahnite prosím po tých ekologických. Ostatným veľmi pomôže ocot alebo sóda. Je jasné, že niektoré veci neobídeme, dôležité je však obmedziť, to čo sa dá.
10. To mám akože popri deťoch ešte aj odpad triediť?
Práve kvôli nim. Buďte pozitívnym vzorom pre svoje deti.
Náš nepotrebný kompost rada postráži tekvica Hokkaido alebo figovník. Polievame dažďovou vodou. Ak bývate v paneláku, kompostovať môžete komunitne alebo vo vermikompostéri.
11. Čoooooo? Kompost?
40% z celkového odpadu tvorí odpad kompostovateľný. Týchto 40% zväčša končí na zbytočne na skládke v netriedenom zmesovom odpade, kde sa poriadne nerozkladá. Tento bio odpad vieme však rozumne využiť. Jedna z prvých vecí, ktorú som zakladala, keď sme sa nasťahovali do domu bolo kompostovisko, ktoré nám pomáha pestovať zeleninu a ovocie pre deti. Dnes nám tento pomocník skonzumuje:
- zvyšky surovej zeleniny a ovocia (okrem citrusov)
- usadeninu z kávy
- popol z pece (kúrime iba drevom)
- nepotrebné rastliny a buriny + tráva z kosenia
- zvyšky jedál (okrem tých mliečnych)
- zvyšky mäsa (porieši susedova mačka)
- škrupiny z vajíčok
- použité papierové vreckovky
Kompostovať môžete aj bez záhrady a v paneláku pomocou dážďoviek vo vermikompostéry alebo v komunitných kompostéroch, ktoré sa pomaly objavujú na slovenských sídliskách. Od roku 2017 sú slovenské obce povinné zabezpečiť, aby sa bio odpad nedostával do zmesového odpadu. Ako je to vo vašej obci?
Prečo by som mala niečo robiť, keď ostatní nerobia nič?
Aby sme sa mohli naším deťom pozrieť do očí. Pretože začať treba od seba. Pretože človek sa učí na príkladoch a nie na výkladoch. Zabíjanie veľrýb asi nezvrátime, ale skúsme to z druhej strany aspoň po malých krôčikoch.
