Moje dojčiace eldorádo alebo, čo vám o dojčení nepovedia

S narodením prvého synčeka pred 13 rokmi som mala teoreticky našprtané fakt veľa informácií o dojčení. Hltala som časáky, inernetové diskusie, knihy, no proste všetko. Moja mama, ktorá prešla pri každom dieťati po 3 mesiacoch na Sunar nado mnou len krútila hlavou, že čo som z toho dojčenia taká spotená. No bola som. Mám atopiu, alergie, a preto som bola proste rozhodnutá dojčiť stoj čo stoj, aby som môjmu pokladu zabezpečila pevné zdravie a dobrý základ na zdravú imunitu.

To rozbiehanie v pôrodnici bolo ťažké,

ale zvládli sme to. Matúško však ako 10-dňový dostal bakteriálny obojstranný zápal ľadvín, a my sme skončili v špitáli. Tam som dostala prvý zápal: horúčky, fľakaté prsníky, malý plakal, zle kakal. Teraz viem, že to bolo spôsobené obrovským stresom, ktorý som ako prvorodička zažívala, pretože som sa o svoje mimčo naozaj strašne bála. Na zápal mi klasicky v nemocnici naordinovali ATB a Paralen, veď čo iné by doktori riešili? Nezaoberali sa, či ide naozaj o odborne nazývanú mastitídu, alebo len zablokovaný mliekovod. Dojčiť som však neprestala, pretože jeho ľadvinky potrebovali regenerovať a práve materské mlieko bolo pre neho to pravé orechové.

Keď sme konečne po mesiaci prišli domov,

zo strachu som odsávala denne mlieko, aby prsníky neboli preplnené, čím by hrozil ďalší zápal a zadržiavanie mlieka. No tak či tak som sa mu opätovne nevyhla ani po 3 a 6 mesiacoch. Tentoraz už bez ATB, ale znova s horúčkami okolo 40 stupňov. Začala som sa viac zaujímať o to, prečo sa to deje. Zavolala som laktačnej poradkyni, ktorých vtedy nebolo veľa, ale pomohli. Poradila mi homeopatiká, a babské recepty ako naklepaný kapustný list, ktorý sa prikladá na prsníky, alebo tvaroh, ktorý sťahuje zápal. Pomohlo, a odvtedy mám tvaroh a kapustu stále v chladničke. Len tak zo zvyku a možno z nostalgie

Keď mal malý 9 mesiacov,

musela som podstúpiť resekciu zubného koreňa. Zubár sa s tým nekašlal, a keď sa mi rana po zákroku zapálila, šupol mi ATB, ktoré boli s dojčením kontraindikované. Zrazu som z hodiny na hodinu musela prestať dojčiť a malý musel prejsť na umelé mlieko. Ja som sa však rozhodla, že to nevzdám, a po dobratí ATB budem dojčiť ďalej. Poctivo som odsávala mlieko, aby som si udržala laktáciu, a keď som sa vyliečila, priložila som malého na prsko. Majngot, to bolo kriku a plaču! Spievala som mu, nosila ho, a rozprávala, že moje mliečko je pre neho to najlepšie. A on to po dvoch dňoch pochopil Postupne začal cuckať, a takto sme si fičali ešte do jeho 17 mesiaca.

To už som bola druhý raz tehotná

a gyndoš ma strááášne presviedčal, aby som už nedojčila. Bolo mi jasné, že budem musieť malého odstaviť, ale nechcela som to robiť násilne. Začala som mu teda mliečko postupne dávať miesto z prsníka odstriekané do pohárika. To som potom postupne menila za umelé, a takto som za 2 týždne odstavila. Viac sme sa šmajchlovali, a Matúško to krásne pochopil. Bol spokojný a ja tiež, že som ho neodtrhla zrazu len tak.

Po narodení Miška (druhý syn) sa mi zápaly znova opakovali a keďže som už mala vypracovaný „systém“ ako ich zvládnuť a zároveň pri dvoch deťoch fungovať, nebolo to až také strašné. Dokonca som odsaté mlieko dávala dlho staršiemu, ktorý vďaka tomu vyzeral ako malý michelinko.

Nuž a do tretice,

keď sa mi teraz narodila Ela (po 10 rokoch), čakala som opätovne nejaké tie problémiky, rozhodne nie to, čo sa mi zadarilo
Ešte v pôrodnici na tretí deň po pôrode som musela sestričku poprosiť aby mi pichla oxytocín, pretože som mala extrémne tvrdé a naliate prsníky a mlieko odsávaním alebo odstriekaním nie a nie von. Ani po nahriatí, ani po teplej sprche, no proste utrpenie!
Moja malá si síce veselo pocuckávala a spokojne spinkala, ale ja som nemohla spať ani na boku, ani na chrbte, proste mala som pocit, že mám na sebe dva veľké melóny, ktoré ma dusia. Reálne, skúste si dať dva poctivé melóny na hruď a spať.

Po oxytocíne sa mi mliečko lepšie odsávalo, aj sa mi spustil spúšťací reflex, ale tie dva melóny so mnou chodili všade. Tu chcem poznamenať, že všetky ženy, ktoré si dajú spraviť umelé prsia majú môj všemožný obdiv! Ja osobne preferujem moje lentilky a na ten pocit napnutej kože a bolestivosti nikdy nezabudnem!

Môj starý známy zápal.

Po 3 týždňoch od pôrodu tu bol znova – vysoké horúčky, fľakatý zatvrdnutý prsník, uplakané mimino, a ja na mašľu. Tentoraz som prv ako prišla laktačná poradkyňa bežala na pohotovosť, kde som znova dostala bez hlbšieho lekárskeho preskúmania ATB. Tento skvelý výmysel modernej západnej medicíny mi však poskytol aj ďalší dáreček, a to kvasinky. Po odznení teplôt a zatvrdlín mi ostali ragády na bradavkách, jeden výrazne zablokovaný mliekovod, a z častého odsávania a prikladania neskutočná bolesť! No takto vám poviem: radšej by som šla znova a znova rodiť ako toto.

Začala som teda opätovne študovať a čítať.

Za tie roky sa veľa zmenilo k lepšiemu a OZ Mamila robí skvelú robotu. Veľa dobrých materiálov a rád, ktoré poskytujú ma zachránili pred istou hospitalizáciou na psychiatrickej klinike. Po konzultácií s laktačnou poradkyňou som prišla na to, že napriek správnemu prikladaniu mám proste fyziologicky zúžené mliekovody, ktoré nedokážu zvládnuť nápor veľkého množstva mlieka, a jednoducho sa mi to stáva.

Kvasinky som zvládla po mesiaci a pol

Stálo ma to 3 spotrebované pixle univerzálnej mastičky na bradavky, jednu fľaštičku genciánky, množstvo prepichovaní bradavky kde bol upchatý mliekovod (áno, som mäsiar ), nosenie, hýčkanie, túlenie sa s bábätkom, ale dali sme to.

Neviem prečo mi niekto zhora nadelil takéto prekážky. Asi preto, že mám ľahké pôrody Moja mama tvrdí, že tým, že ženy u nás v rodine rodia bezbolestne, tak si to odskáčeme pri dojčení. Ja som však tvrdohlavá, a dojčenie je pre mňa napriek všetkému radosťou.

Viem, že som mojim deťom odovzdala to najlepšie,

čo som mohla (aj keď ma to stálo guče vypadaných vlasov, prebdených nocí, jeden zub a množstvo nervov). Milujem ten pocit, keď sa moje dievčatko (a aj moji chlapci pred ňou) pritúli, a nevadí mi, keď si do prsa kecá a popritom futruje, alebo keď mi strká prsty do nosa, či si zo mňa robí žuvačku. Je to najvááác!

Howg a dojčeniu zdar!

Autor: Bebe