Niet väčšieho dobrodružstva pre dieťa ako voda rútiaca sa nádhernými kaňonmi Jánošíkových dier. Rodičia by však pri plánovaní tejto túry mali zvážiť svoju a aj potomkovu kondíciu a technické schopnosti. Na rebríkoch a machnatých skalách sa môže aj parádne šmýkať, nehovoriac o chladnejších mesiacoch, kedy v roklinách hrozí ľadovica alebo pád ľadovej výzdoby, či kameňov.
Fejzbuky a instagramy opantajú nejedného rodiča, ktorý by sa rád pochválil, čo všetko už jeho potomok zvládol. Jánošíkove diery s deťmi lákali aj mňa, pretože to je túra, kde je drobec stále motivovaný zaujímavým prostredím a rebríkmi. Zvládli sme to s 4 ročnou turistkou. Druhé vtedy dvojročné dieťa bolo v nosiči.
Čo sme si zobrali do batoha?
Okrem jedla a pitia som do batoha hodila detský lezecký úväz, ploché slučky a pár expresiek, ktoré máme štandardne v aute. Nehovorím, že je to, metodicky to najlepšie, čo som mohla urobiť, iné však nebolo a vždy lepšie ako dieťa ťahať za ruku. Na dlhých rebríkoch a mokrých skalách sa nám takýto špagátik veľmi zišiel. Dcéra bola o mňa neustále priviazaná – nie len na vodítku ako havo.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Začali sme na Bielom potoku
Túru sme začali na Bielom potoku, kde sme nechali auto (parkovné tuším 5-6 Eur). Kamenistá cesta sa po 15 min mení na hlboký úvodný kaňon Dolných dier. Po chvíli prichádzame na rázcestie Dolné vs Nové diery. Rozhodli sme sa pokračovať Novými dierami, nie je to technicky veľmi náročné, aj keď nevyhli sme sa (keď to začalo byť na Ostrvnom nudné) ani takýmto situáciám:
Salaš Podžiar
Tu sme kúpili magnetku a zďobli desiatu. Ak by ste mali na tomto mieste všetkého plné zuby, môžete sa vrátiť Dolnými resp. Novými dierami na Biely potok alebo cez sedlo Podžiar do Štefanovej. Ak ste v pohode, poďte s nami do Horných dier – najkrajšej časti výletu.
Horné diery
Horné diery sú už pre malé deti trochu iná káva. Trasa prekonáva niekoľko (a nie málo) strmých rebríkov, výška možno aj 10-15 m. Pod nohami na rebríku hučí spenená voda takže ak máte zlý pocit z výšok, radšej ostaňte doma.
V tejto časti výletu, pomaly opadla motivácia, aj keď krása prostredia to stále nejako kompenzovala. Dieťa prišlo na rázcestie pod Pálenicou poriadne unavené a po obede sa len tak zaprášilo. Pustil sa letný dážď a nás ešte čakal výstup a zostup do sedla Podžiar, po zelenej. No čo už, vymyslela som si výlet s deťmi tak si ich musím aj odniesť.
Behom na autobus do Štefanovej
Zostup do sedla je v daždi vďaka prebiehajúcej prebierke stromov zážitkom. Na zablatenom chodníku sa nekontrolovateľne šmýka. Asi po hodine sme v sedle a zisťujeme, že o 25 min nám odchádza bus zo Štefanovej do Terchovej. Hybáj deti na chrbty a utekáme do dediny. Našťastie sme všetko stihli a do Terchovej sa v pohode prepravili. Tato sa potom ešte prebehol po auto na Biely potok.
Áno alebo nie?
Jánošíkove diery ostali v pamäti malej turistky ako top výlet a destinácia snov. Stále sa nás pýta, kedy tam ešte pôjdeme. Pre mňa ako matku je tento výlet s malými deťmi tiež super, ale treba si ho trošku premyslieť a pripraviť sa. Zvážte vek svojich detí a ich schopnosti. Neprežente to, aby ste im prírodu a výletníctvo nezhnusili na pol života.
Čo je dôležité?
- Štart: Biely potok
- Cieľ: Štefanová
- Dĺžka trasy: 6,2 km
- Prevýšenie: 430 m
- Čas: 4,5-6,5 h celý výlet s dvomi deťmi (4 a 2r)
- Obtiažnosť: S malými deťmi náročnejšia turistika. Treba byť stále v strehu. Niektoré rebríky sú aj 15m nad zemou. Pozor na mokrých skalách a rebríkoch. Ak máte strach z výšky, radšej ostaňte doma.
