Chcem(e) ísť lyžovať na hory. V časopise písali, že je to zdravé. Vraj tam načerpáme novú energiu. Len keby to zo Svätého Jura nebolo na poriadny kopec tak ďaleko. Od pondelka doma upozorňujem, že cez víkend sa ide lyžovať. Kúpila som si aj nové pyžamo, veď budeme spať v hoteli.
Ideme na to?
Balenie na lyžovačku – čistá psychiatria
Viete, ja nemám vo veciach veľmi poriadok. Iba taký, aký mi dovolia moje deti. Na poslednú chvíľu zhŕňam všetko, čo mi skríži cestu do kufra. Neviem nájsť jednu detskú lyžiarku ani manželove trenky, ale presne viem, kde je tá ružová nafukovačka z dovolenky v Chorvátsku. Deti mi nič nedarujú – pištia: „Kedy už pôjdemeeeee ?!!“. Moja rada: zbaľte sa deň, dva vopred. Nie je to úlet, iba rada pracujúcej matky 🙂
Obúvanie alebo pozor na úsmev!
Obuť dieťa do lyžiarok? Brnkačka ✓✓✓ Už sme to cvičili na koberci v obývačke. Roztiahnem lyžiarku a nôžka vkĺzne dnu. Ešte sa zohnem, aby som zapla miniatúrnu klipsňu. Dieťa zrazu zbadá dievčatko s jednorožcom na prilbe. Prudko kopne lyžiarkou priamo na miesto, ktoré som doteraz považovala za nos. „Maminka aha !!!“
Konečne lyžujeme! Teda dieťa lyžuje. Ja sa zdokonaľujem v jazde dozadu alebo dole hlavou, aby z toho drobec niečo mal. Čo neurobím pre deti. V pondelok idem aj tak na jogu, tam ma napravia.
Načo som kupovala ten skipass?
Oželiem peniaze sa skipass – veď robím to pre deti. Konečne sa vytrepem na kopec, raz sa spustíme dole svahom a sopľoš zbadá pri bare nafukovacieho snehuliaka. Od toho momentu nič iné neexistuje. Iba drahý skipass v mojom vrecku. Lyžovačka sa skončila. Dieťa o ňu spravidla prejaví záujem, až keď skipass prepadne. Pripravte sa na to.
Začíname pomaly. Vlek je iba pre veľkáčov.
Kde je horská prémia?
Bez makovníka ani na krok. Keď omrzí snehuliak, drobča si spomenie, že ešte nejedlo. Na lyžovanie je vždy času dosť. Nič nepokazíte ak si so sebou na svah zoberiete sánky na sedenie, hrubú kožušinu na „babušenie“, termosku s horúcim časom, asi 60 cm makovníka, toaletný papier, náhradné oblečenie pre prípad, že sa dieťa obleje čajom alebo začne v ponožkách behať po svahu, náhradné rukavice, plyšáka a iné drobnosti.
Mami? Kedy už prestaneš kričať?
Lyžovať s vlastnými deťmi je ťažšie ako zvládnuť partiu malých galganov. Snažím sa k tomu pristupovať metodicky. Rozprávam o prenášaní váhy, spodnej lyži, tiahlych oblúkoch alebo zjadnárskom postoji. Moje dieťa v duchu počíta autá na parkovisku. Ide ma poraziť – na lyžovačku už len s partiou.
Zochova chata: Ak začínate s lyžovaním, najlepšie je dieťa zobrať na dopravníkový pás.
Na gombičku nie! Iba na lanovku!
Panickú hrôzu z dedinskej gombičky u nás vyriešil inštruktor Mišo. Absolútna autorita. Ak si neviete rady s klasickými vlekmi, odporúčam.
Budúci víkend ostávame doma!
Potrebujem vybaviť plastiku nosa. Moje kríže už neznesú toľko, ako kedysi. Prať budeme tak do štvrtku. Mladšie dieťa má zelené sople až po bradu. Inak sa nám lyžovačka páčila, deti o nej v škôlke rozprávali do jari.
Odpúšťam si … v pondelok
Kedy pôjdeme zas?
