„Zase sa Vám pos*ala?“ reaguje sestra na môj podnet, aby 9-týždňové bábätko so zápalom obličiek odpojila z infúzie a mohla som mu umyť zadok v umývadle. Keby mi na rovinu povedala, že sa jej nechce vstávať od kávy, bola by to pre mňa prijatelnejšia odpoveď.
Mám chuť jej povedať, nech ide pracovať na patológiu, tam sa jej nikto po*ierať nebude. Lenže. Pre svoje dieťa chcem len to najlepšie. Držím zobák a priblblo sa usmievam do zeme. Nikto predsa nebude dráždiť už aj tak dostatočne štátom frustrovanú pracovníčku zdravotníctva. Nikto nechce aby si to „zlízlo“ jeho dieťa.
„Nedovoľte svojim deťom, aby išli do zdravotníctva!
Zdravotná sestra je pre každého posledná handra. Kedysi sme boli niekto. Teraz si každý o nás hubu otiera.“ Frfle druhá sestra popri zavádzaní kanyly. Mám na jazyku: „Nuž, správajte sa tak, aby si o vás nikto „hubu“ otierať netrúfol.“ Počkajte. Nie. Nenechám sa vtiahnuť do začarovaného kruhu.
Vidím unavenú doktorku, ktorá má na starosti dve oddelenia „ťahá“ službu deň-noc-deň a v noci utešuje plačúcu mamu malého dieťaťa. Vidím (aj) milé, srdečné sestry, ktoré nemajú čím bábätku utrieť sople z nosa. Vidím zhrbené sanitárky, ktoré na chodbe zašívajú roztrhané postelné prádlo a upratovačky, ktoré drhnú zo steny výjavy, ktoré tam načmáralo fixkou neposlušné decko. Som rada, že nevidím ich výplatnú pásku.
Obdivujem vás
Mnohí pacienti si mýlia nemocnicu s luxusným wellness hotelom, kde sa plnia všetky roztopašné priania. Vadí im všetko. Strava, farba kachličiek na záchode, či zápach dezinfekcie na chodbách. Neuvedomujú si, že nie sú jediní, koho má personál na starosti. Majú tú najzávažnejšiu diagnózu a chcú ísť domov už zajtra. Majú strach. Prečo musím tak dlho čakať? Kde sú moje výsledky? Na internete odporúčajú iný liečebný postup …
Každý z nás má „nejaké“ zamestnanie
rodinu a osobné problémy. Všetci musíme platiť dane a zlostiť sa pri správach. Napriek tomu sme sa rozhodli ostať v tomto štáte a nie sme hlupáci. Keď prídeme do nemocnice máme strach. Možno reagujeme prehnane. Možno vás nepočúvame. Jedno ale vieme. Nádej a milé slovo liečia viac ako akékoľvek lieky.
velmi pekne napisane. drzim palce s babatkom!