Úprimne, cítim sa nepripravená. Nemám na mysli nedostatok kureniec v našom mrazáku. Som zaskočená, pretože svet, ktorý si pamätám pred mesiacom sa na to, čo zažívame dnes podobá len pramálo. Pracujeme z domu, obiehajú okolo nás deti. Nič nám nechýba, ale situáciou nemáme pod kontrolou a to je pre rodiča tá najhoršia nočná mora.
Potrebujeme ešte viac toaletného papiera?
Ponorila som sa hlboko do sveta dezinfekčných prostriedkov. Okrem nich je tu ešte šitie rúšok, čistá bielizeň, učenie s deťmi, zdravé jedlo a starosť o to, aby mal každý z nás zdravý spánok a neoslabil svoju imunitu. Som neznesiteľná mama a donekonečna sa pýtam svojich detí, či si umyli ruky. Tá otázka je u nás taká častá, že mi uniká jej význam.
Prečítala som si snáď všetky dostupné informácie o víruse – je dokonalý. Prešla som si viacerými fázami od obáv, strachu až po paniku v kozmickej rýchlosti. Po čase sa informácie začali opakovať a pravidelne sa aktualizoval iba počet nakazených. Videla som silné zábery z talianských nemocníc aj čierneho trhu v čínskom meste Wuhan. Toto je rodičovstvo v odbobí koronavírusu.
Je to náročné a emotívne. Pre nás, aj ostatných. Naučiť sa žiť s novou hrozbou prináša do života významnú dávku emocionálnej práce.
Úzkosť a rodičovské inštinkty
Rodič je vo svojej podstate super-ostražitý a úzkostlivý tvor, ktorý si myslí, že dokáže predvídať. Riešiteľ problémov, automat na múdre odpovede je zrazu vystavený situácii v ktorej nikto nevie, čo bude o týždeň.
Ako dlho budú naše deti na korona-prázdninách? Ako popri nich zvládať prácu z domu aj domácnosť? Ako sa vysporiadať so spoločenskou izoláciou a ponorkou v uzavretom priestore? Kam s deťmi, keď všetky ihriská sú zatvorené? Môžme chodiť von? Ako bude na tom ekonomika krajiny o pol roka? Budeme mať vôbec na čom pracovať?
Úprimne, môj najväčší obdiv patrí mamám, ktoré toto všetko zvládajú z prostredia panelákového bytu. My máme štastie, môžeme vybehnúť na záhradu a 5 min za domom začínajú rozľahlé vinice a les. Sadíme s deťmi cibuľu, staráme sa o kvety a hlavne snažíme sa šetriť.
Ako sa zbaviť stresu z novej situácie?
Posledné týždne som zažila niekoľko bezsenných nocí. Naša štvorročná dcéra si zlomila nohu a boli sme nútení ísť na kontrolu na Kramáre. Asi si viete predstaviť, ako veľmi som si užila návštevu tohto zariadenia v rizikovom období. Mali sme šťastie, pretože pani doktorka nám povedala, že Katka nemá nohu zlomenú a doktor na pohotovosti sa pomýlil. Týždeň mala nohu v sadre zbytočne a vôbec nebolo potrebné chodiť do nemocnice na Kramáre.
Nehľadám vinníka a nie som obeť situácie. To čo sa deje prijímam v rámci možností pokojne. Pokúšam sa zorientovať v nových časoch a neriešiť čo bude o mesiac – snažím sa prežívať prítomný okamih. Tešiť sa.
Prestala som počúvať správy a prijímať kvantum opakujúcich sa informácií. Keď príde niečo nové a podstatné, dozviem sa to od Márie v obchode. Občas sa pozriem, koľko ľudí je nakazených na Slovensku, ale nebažím po nových senzáciách, ktoré prináša táto situácia.
Rodič je zraniteľný superhrdina
Pomáha mi pohyb – bicykel, behanie a práca v záhrade. Aj uprostred pandémie je možné nájsť tiché miesta, kde nechodia ľudia a zažiť aspoň na chvíľu pokoj a mier. Strážim si svoj spánok, imunitu a snažím sa jesť zdravo. Môj osobný wellness nie je o sebectve, ale o rozvíjaní schopnosti vedieť sa postarať o vlastné deti – s úsmevom to dokáže iba zdravý a (s)pokojný rodič.
Pocit istoty v chaose
Každé dieťa pociťuje určitú mieru stresu z novej situácie, ale deti, ktoré prestali chodiť do školy sú na tom ešte horšie. Pravidelný režim pre nich predstavuje nepriestrelnú istotou a keď o ňu prichádzajú je na rodičoch, aby im nahradili.
Zadania zo školy dostávame online. Obaja pracujeme z domu a pokúšame sa nahradiť školu a riadiť domácnosť. Ja doobeda, zatiaľ čo manžel pracuje. Po obede sa striedame a kolotoč pokračuje až do večera. Kým sa staršia dcéra učí, je potrebné zabaviť tú mladšiu a ideálne aj navariť. Snažíme sa o klasický školský/škôlkársky režim. Našla som napríklad fajn rozcvičku:
Začínam mať prehľad v logických online hrách pre deti. Celkom u nás ide Monument valley a Thikkrolls. V zásade to s nimi nepreháňame, ale niekedy sa im nedá vyhnúť.
Všimla som si, že deti sa viac zaujímajú o dianie v záhrade, sadenie a každá si nárokuje na svoje mini políčko s vlastnou zeleninou. Žijeme zvlášte pokojnú ponorku bez každodennej logistiky a cestovania. To, čo prichádza prijímame s pokorou.
Nové články mailom? Zapíšte sa na odber noviniek
Odber noviniekIllustration by Ouch.pics
